Okruh whistleblowerov, ktorí budú môcť získať ochranu štátu sa rozšíri. Zvýšia sa aj viaceré pokuty za porušovanie zákona o ochrane oznamovateľov. Tieto a ďalšie zmeny prináša novela, ktorú 10. mája 2023 schválili poslanci v parlamente. Udialo sa tak po vyše roku, odkedy Európska komisia pohrozila Slovensku sankciou za to, že mešká s transpozíciu európskej smernice.
Aj keď je nutné povedať, že oproti ostatným 14 členským krajinám Európskej únie, ktoré rovnako s týmto procesom meškali, sme v doteraz platnom zákone č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov mali väčšinu zásadných pravidiel upravených, spolu so zriadenou nezávislou inštitúciou na prijímanie oznámení a ochranu oznamovateľov.
Slovensko sa vyhlo žalobe
Európska smernica však nebola do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku transponovaná v plnej miere. Z tohto dôvodu Európska komisia začala v roku 2022 voči Slovensku tzv. infringement procedure, teda konanie o porušení povinností vyplývajúcich z práva Únie. Slovensko 27. januára vyzvala, aby informovalo, v akom stave je transpozícia európskej smernice. Následne 15. júla poslala Vláde Slovenskej republiky odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ, ktoré predchádza žalobe na Súdny dvor.
Vláda SR schválila návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov 9. novembra 2022. Následne bola predložená Národnej rade SR, kde ju poslanci 20. decembra posunuli do druhého čítania, a tak sa Slovensko ku konca roku 2022 vyhlo žalobe zo strany Európskej komisie.
Termín na transpozíciu smernice do národných právnych poriadkov členských štátov bol smernicou stanovený na 17. december 2021. Na Slovensku k tomu došlo v stredu.
Gestorom tohto procesu bol Úrad vlády SR. Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) bol pri novelizácii zákona nápomocný nielen prinášaním poznatkov z praxe o uplatňovaní zákona, ale aj konkrétnymi legislatívnymi návrhmi.
Najzásadnejšie zmeny v zákone
Novela prináša viacero zásadných zmien v agende ochrany oznamovateľov, ktorí v práci upozornia na nezákonné činnosti. Prinášame prehľad tých najzásadnejších:
1. Rozšírenie pojmu oznamovateľ a tým aj osôb, ktoré môžu požívať ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z.. Znamená to, že okrem oznamovateľov v pracovnoprávnom vzťahu sa zákonná ochrana bude vzťahovať aj na oznamovateľov vo vzťahu obdobnom pracovnoprávnemu (napr. člen orgánu právnickej osoby, činnosť SZČO, odborná prax, dobrovoľník, zmluvný partner).
2. Na podnet ÚOO aj rozšírenie okruhu trestných činov, ktoré budú predstavovať závažnú protispoločenskú činnosť, teda bude za ich oznámenie možné oznamovateľovi poskytnúť ochranu. Ide o plošné zníženie hornej hranice trestných činov z troch na dva roky a tiež o explicitné vymenovanie trestných činov, za ktoré bude takisto možné poskytnúť ochranu, hoci v základnej skutkovej podstate trest odňatia slobody nepresahuje dva roky (napr. ohrozovanie zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami, krádež či marenie konkurzného konania).
3. Po novom už bude možné oznámiť aj skutočnosti spojené s obchodným tajomstvom. Nebude to považované za porušenie zákona a na oznamovateľov takýchto informácií sa bude vzťahovať ochrana v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z..
4. Zvýšenie pokuty z 2 000 eur na 6 000 eur v prípade, že fyzická osoba:
a) hrozí odvetným opatrením, pokúsi sa o odvetné opatrenie alebo postihne oznamovateľa odvetným opatrením v súvislosti s urobením oznámenia,
b) poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby, alebo
c) sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu oznámenia.
V novele je ošetrené aj prípadné opakovanie takéhoto správania voči oznamovateľovi. Ak sa zamestnávateľ v priebehu nasledujúcich dvoch rokoch od prvého konania znova dopustí odvety, úrad mu bude môcť uložiť dvojnásobok prvej pokuty, maximálne 12 000 eur.
5. Zavedenie pokuty do 100 000 eur zamestnávateľovi (právnickej osobe), ktorý urobí voči oznamovateľovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, hrozí odvetným opatrením oznamovateľovi, pokúsi sa o odvetné opatrenie alebo postihne odvetným opatrením oznamovateľa v súvislosti s podaním oznámenia. Tiež zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 250 zamestnancov a porušil niektorú zo zákonných povinností týkajúcich sa vnútorných systémov oznamovania.
6. Zavedenie pokuty do 50 000 eur zamestnávateľovi, ktorý nie je orgánom verejnej moci a zamestnáva najmenej 50 zamestnancov a menej ako 250 zamestnancov alebo zamestnávateľovi, ktorý je orgánom verejnej moci a zamestnáva najmenej 5 zamestnancov a menej ako 250 zamestnancov, ktorý porušil niektorú zo zákonných povinností týkajúcich sa vnútorného systému preverovania oznámení.
7. Zavedenie pokuty do 30 000 eur pre zamestnávateľa, ktorý neprijal opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole plnenia povinností zákona alebo nepredložil úradu písomnú správu o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov.
8. Rozšírenie povinných osôb, ktoré budú musieť mať zavedený vnútorný systém oznamovania aj o zamestnávateľov, ktorí poskytujú finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia.
9. Zavedenie jednoznačnej povinnosti pre zamestnávateľov mať zodpovednú osobu za preverovanie oznámení a komunikáciu s oznamovateľom z radov svojich zamestnancov. Tzv. outsourcing, resp. externé plnenie povinností zodpovednej osoby nebude možné. Ak si súkromné firmy s počtom zamestnancov nižším ako 250 zazmluvnia tretiu stranu na preverovanie oznámení, budú musieť mať aj na svojom pracovisku určenú osobu zodpovednú za preverenie oznámení a následnú komunikáciu s oznamovateľom.
10. Explicitné pomenovania externých kanálov, teda orgánov príslušných na prijatie oznámenia o protispoločenskej činnosti. Budú nimi úrad, prokuratúra a správne orgány, ktoré zároveň môžu udeľovať status chráneného oznamovateľa.
Medzi ďalšie zmeny, ktoré prináša novela a ktoré treba spomenúť, patrí napríklad zákaz odvety aj voči ľuďom, ktorí poskytli oznamovateľovi pomoc v súvislosti s oznámením a voči tzv. zodpovedným osobám, ktoré na pracovisku preverujú interné oznámenia.
Tiež sa zadefinoval pojem odvetné opatrenia a konkrétne sa ako typy odviet vymenovali výpoveď, skončenie skúšobnej doby alebo nepredĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú, odvolanie, preradenie na nižšiu pozíciu alebo odmietnutie povýšenia a zmena pracovných povinností, času alebo miesta výkonu práce. Odviet voči oznamovateľovi však v praxi môže byť viac a aj doterajšia prax úradu ukázala, že zamestnávatelia vedia byť v tomto smere kreatívni.
Za zmienku stojí aj úprava lehoty na oboznámenie oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho podnetu. Doteraz tak mohol zamestnávateľ urobiť do 10 dní od preverenia oznámenia, po novom tak bude musieť urobiť do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia. Teda v rámci lehoty, ktorú má aj na preverenie oznámenia.
Novela nadobúda účinnosť 1. júla 2023, niektoré jej ustanovenia, ktoré sa týkajú interných systémov oznamovania a sankcií, nadobúdajú účinnosti 1. septembra 2023.
