Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) každoročne zisťuje názory ľudí na oznamovanie korupcie, podvodov a inej nezákonnej činnosti. Najnovšie dáta ukazujú, že deklarovaná ochota oznámiť protizákonnú činnosť neklesá. Počet ľudí, ktorí by sa s oznámením obrátili na úrad, aj tento rok vzrástol.
Z tohtoročného prieskumu na vzorke 1025 respondentov, ktorú vykonala agentúra Focus pre ÚOO, vyplynulo, že až 62% ľudí by nemlčalo o nezákonnom konaní na pracovisku. Je pozitívnou správou, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je toto číslo stabilné a neklesá. Najväčšími motivátormi oznamovať nezákonnú činnosť je možnosť podať oznámenie anonymne a ochrana pred výpoveďou alebo inými postihmi v práci.
Graf č.1: Ochota oznámiť korupciu a podvody aspoň jednému subjektu
| áno | 61.85% |
| nie | 38.15% |
Najčastejšie by sa obracali na zamestnávateľa a ÚOO
Väčšina Slovákov by podľa tohto prieskumu oznámila porušovanie zákonov svojmu zamestnávateľovi (43%) alebo Úradu na ochranu oznamovateľov (42%). Ochota obrátiť sa na ÚOO každým rokom rastie, od roku 2021 stúpla o 9 percentuálnych bodov. Za nimi nasledujú mimovládne organizácie (34%) a polícia (32%). Najnižšia je podľa prieskumu ochota oznámiť nekalé praktiky médiám (21%) alebo na prokuratúre (20%).
„Teší ma, že ochota ľudí oznamovať nezákonnú činnosť, s ktorou sa stretli vo svojom zamestnaní, neklesá. A ešte viac, že si úrad v prvých rokoch svojho fungovania získal dôveru občanov natoľko, že je naň ochotných sa obrátiť čoraz viac ľudí,” hovorí predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová. Svedčia o tom nielen dáta z aktuálneho prieskumu, ale aj samotné štatistiky úradu.
Graf č. 2: V prípade, že by ste na vašom pracovisku boli svedkom korupcie alebo podvodu, boli by ste ochotný/á oznámiť to …
| Zamestnávateľ | ÚOO | NGO | Polícia | Médiá | Prokuratúra | |
| áno | 42.70% | 42.30% | 33.70% | 31.60% | 21.40% | 20.40% |
| nie | 49.50% | 49.00% | 59.90% | 62.00% | 74.00% | 73.40% |
| neviem | 7.70% | 8.60% | 6.40% | 6.40% | 4.70% | 6.10% |
Dobrou správou tiež je, že v slovenskej populácii prevažuje pozitívne vnímanie oznamovateľov. Až 63% respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že by pozitívne vnímali kolegu, ktorý by oznámil korupčné správanie alebo podvody na pracovisku. Zároveň viac ako tri štvrtiny opýtaných (77%) si myslí, že by štát mal takýchto ľudí chrániť.
| pozitívny | 63.30% |
| negatívny | 24.30% |
| nevie | 12.00% |
Aj keď ako radoví občania nemáme priamy vplyv na vývoj v oblasti práva, hodnoty, na ktorých nám záleží, môžeme posilňovať tým, ako sa postavíme k porušeniam zákona, ktorých sme sami svedkom. „Všetkých, ktorí sa rozhodnú postaviť sa za spoločný, verejný záujem, bude náš úrad sprevádzať a podporovať na ceste za spravodlivosťou,“ dodáva Z. Dlugošová.
V minulom roku hľadali na ÚOO pomoc stovky ľudí
Počas roku 2023 sa na ÚOO obrátilo dokopy 533 ľudí, pričom konal v 211 prípadoch, ktoré boli v jeho kompetencii. V tom sú zahrnuté oznámenia o nezákonnej činnosti, agenda ochrany oznamovateľov, právne poradenstvo, kontrolná činnosť či súdne konania.
Úrad riešil 71 prípadov oznamovateľov nezákonnej činnosti. Okrem podpory oznamovateľov v oblasti podávania oznámení je hlavnou súčasťou agendy ÚOO aj samotná ochrana oznamovateľov. V minulom roku úrad zaevidoval 21 prípadov odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa. Oznamovatelia boli väčšinou vystavení nátlaku, zastrašovaniu či obťažovaniu, pozastaveniu výkonu činnosti, výpovedi či diskriminácii.
V zákone o ochrane oznamovateľov máme dva silné nástroje, vďaka ktorým úrad dokáže účinne chrániť oznamovateľov pred podobnými praktikami. Jedným z nich je tzv. status chráneného oznamovateľa, ktorý prideľuje prokuratúra alebo správny orgán. Predstavuje preventívnu ochranu, keďže na každý pracovnoprávny úkon, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, musí mať zamestnávateľ vopred súhlas úradu. V roku 2023 dostalo status 57 oznamovateľov.
Ďalším nástrojom ochrany je tzv. následná ochrana. Ak oznamovateľ nemá status chráneného oznamovateľa a už došlo k pracovnoprávnemu úkonu, s ktorým nesúhlasí, môže úrad do 15 dní požiadať o jeho pozastavenie. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že plánovaný úkon nesúvisí s oznámením tohto zamestnanca, úrad úkon na 30 dní „zmrazí“ a oznamovateľ následne musí podať návrh na vydanie tzv. neodkladného opatrenia. Kým súd definitívne nerozhodne o platnosti či neplatnosti výpovede, oznamovateľ je zamestnaný a poberá mzdu. V minulom roku úrad dostal 26 žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu.
Dôležité súdne rozhodnutie
Úrad v rámci svojich činností kontroluje dodržiavanie aj ďalších ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov, poskytuje vzdelávanie a poradenstvo zamestnávateľom pri nastavovaní vnútorných systémov preverovania oznámení, vydáva metodické usmernenia a odborné stanoviská aj napríklad v rámci súdnych sporov.
V prípadoch, v ktorých ÚOO od svojho vzniku v roku 2021 asistoval, došlo nedávno k jednému z prvých dôležitých súdnych rozhodnutí. Mária Koránová ako hlavná ekonómka Záchrannej službe Košice podala trestné oznámenie pre svoje podozrenia z páchania ekonomickej trestnej činnosti na pracovisku, následne sa ju snažili prepustiť. ÚOO jej výpoveď pozastavil a košický Mestský súd v máji tohto roku rozhodol o neplatnosti výpovede. Ekonómka počas sporu neprišla o svoju mzdu. ÚOO sa právneho sporu zúčastnil tým, že poskytol súdu argumenty z pohľadu štandardov ochrany oznamovateľov. Aj keď ide zatiaľ o rozsudok prvostupňového súdu, voči ktorému sa protistrana môže odvolať, rozhodnutie súdu je pozitívnym signálom pre všetkých, ktorí majú pochybnosti o tom, či má zmysel sa v podobných situáciách ozvať.
