Až 62% Slovákov tvrdí, že by upozornilo na nekalé praktiky v práci, stále viac z nich sa obracia na Úrad na ochranu oznamovateľov

    Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) každoročne zisťuje názory ľudí na oznamovanie korupcie, podvodov a inej nezákonnej činnosti. Najnovšie dáta ukazujú, že deklarovaná ochota oznámiť protizákonnú činnosť neklesá. Počet ľudí, ktorí by sa s oznámením obrátili na úrad, aj tento rok vzrástol.

    Z tohtoročného prieskumu na vzorke 1025 respondentov, ktorú vykonala agentúra Focus pre ÚOO, vyplynulo, že až 62% ľudí by nemlčalo o nezákonnom konaní na pracovisku. Je pozitívnou správou, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je toto číslo stabilné a neklesá. Najväčšími motivátormi oznamovať nezákonnú činnosť je možnosť podať oznámenie anonymne a ochrana pred výpoveďou alebo inými postihmi v práci.

    Graf č.1: Ochota oznámiť korupciu a podvody aspoň jednému subjektu

    áno 61.85%
    nie 38.15%

     

    Najčastejšie by sa obracali na zamestnávateľa a ÚOO

    Väčšina Slovákov by podľa tohto prieskumu oznámila porušovanie zákonov svojmu zamestnávateľovi (43%) alebo Úradu na ochranu oznamovateľov (42%). Ochota obrátiť sa na ÚOO každým rokom rastie, od roku 2021 stúpla o 9 percentuálnych bodov. Za nimi nasledujú mimovládne organizácie (34%) a polícia (32%). Najnižšia je podľa prieskumu ochota oznámiť nekalé praktiky médiám (21%) alebo na prokuratúre (20%).

    „Teší ma, že ochota ľudí oznamovať nezákonnú činnosť, s ktorou sa stretli vo svojom zamestnaní, neklesá. A ešte viac, že si úrad v prvých rokoch svojho fungovania získal dôveru občanov natoľko, že je naň ochotných sa obrátiť čoraz viac ľudí,” hovorí predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová. Svedčia o tom nielen dáta z aktuálneho prieskumu, ale aj samotné štatistiky úradu.

    Graf č. 2: V prípade, že by ste na vašom pracovisku boli svedkom korupcie alebo podvodu, boli by ste ochotný/á oznámiť to …

      Employer Our office NGO Polícia Médiá Prokuratúra
    áno 42.70% 42.30% 33.70% 31.60% 21.40% 20.40%
    nie 49.50% 49.00% 59.90% 62.00% 74.00% 73.40%
    neviem 7.70% 8.60% 6.40% 6.40% 4.70% 6.10%

     

    Dobrou správou tiež je, že v slovenskej populácii prevažuje pozitívne vnímanie oznamovateľov. Až 63% respondentov sa v prieskume vyjadrilo, že by pozitívne vnímali kolegu, ktorý by oznámil korupčné správanie alebo podvody na pracovisku. Zároveň viac ako tri štvrtiny opýtaných (77%) si myslí, že by štát mal takýchto ľudí chrániť.

    Graf č. 3: Predstavte si, že by váš kolega oznámil korupčné správanie alebo podvody iného kolegu či nadriadeného. Aký by ste mali na neho názor?
    pozitívny 63.30%
    negatívny 24.30%
    nevie 12.00%

    Aj keď ako radoví občania nemáme priamy vplyv na vývoj v oblasti práva, hodnoty, na ktorých nám záleží, môžeme posilňovať tým, ako sa postavíme k porušeniam zákona, ktorých sme sami svedkom. „Všetkých, ktorí sa rozhodnú postaviť sa za spoločný, verejný záujem, bude náš úrad sprevádzať a podporovať na ceste za spravodlivosťou,“ dodáva Z. Dlugošová.

    V minulom roku hľadali na ÚOO pomoc stovky ľudí

    Počas roku 2023 sa na ÚOO obrátilo dokopy 533 ľudí, pričom konal v 211 prípadoch, ktoré boli v jeho kompetencii. V tom sú zahrnuté oznámenia o nezákonnej činnosti, agenda ochrany oznamovateľov, právne poradenstvo, kontrolná činnosť či súdne konania.

    Úrad riešil 71 prípadov oznamovateľov nezákonnej činnosti. Okrem podpory oznamovateľov v oblasti podávania oznámení je hlavnou súčasťou agendy ÚOO aj samotná ochrana oznamovateľov. V minulom roku úrad zaevidoval 21 prípadov odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa. Oznamovatelia boli väčšinou vystavení nátlaku, zastrašovaniu či obťažovaniu, pozastaveniu výkonu činnosti, výpovedi či diskriminácii.

    V zákone o ochrane oznamovateľov máme dva silné nástroje, vďaka ktorým úrad dokáže účinne chrániť oznamovateľov pred podobnými praktikami. Jedným z nich je tzv. status chráneného oznamovateľa, ktorý prideľuje prokuratúra alebo správny orgán. Predstavuje preventive protection, keďže na každý pracovnoprávny úkon, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, musí mať zamestnávateľ vopred súhlas úradu. V roku 2023 dostalo status 57 oznamovateľov.

    Another protection tool is the so-called Subsequent protection. Ak oznamovateľ nemá status chráneného oznamovateľa a už došlo k pracovnoprávnemu úkonu, s ktorým nesúhlasí, môže úrad do 15 dní požiadať o jeho pozastavenie. Ak zamestnávateľ nepreukáže, že plánovaný úkon nesúvisí s oznámením tohto zamestnanca, úrad úkon na 30 dní „zmrazí“ a oznamovateľ následne musí podať návrh na vydanie tzv. neodkladného opatrenia. Kým súd definitívne nerozhodne o platnosti či neplatnosti výpovede, oznamovateľ je zamestnaný a poberá mzdu. V minulom roku úrad dostal 26 žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu.

    Dôležité súdne rozhodnutie

    Úrad v rámci svojich činností kontroluje dodržiavanie aj ďalších ustanovení zákona o ochrane oznamovateľov, poskytuje vzdelávanie a poradenstvo zamestnávateľom pri nastavovaní vnútorných systémov preverovania oznámení, vydáva metodické usmernenia a odborné stanoviská aj napríklad v rámci súdnych sporov.

    V prípadoch, v ktorých ÚOO od svojho vzniku v roku 2021 asistoval, došlo nedávno k jednému z prvých dôležitých súdnych rozhodnutí. Mária Koránová ako hlavná ekonómka Záchrannej službe Košice podala trestné oznámenie pre svoje podozrenia z páchania ekonomickej trestnej činnosti na pracovisku, následne sa ju snažili prepustiť. ÚOO jej výpoveď pozastavil a košický Mestský súd v máji tohto roku rozhodol o neplatnosti výpovede. Ekonómka počas sporu neprišla o svoju mzdu. ÚOO sa právneho sporu zúčastnil tým, že poskytol súdu argumenty z pohľadu štandardov ochrany oznamovateľov. Aj keď ide zatiaľ o rozsudok prvostupňového súdu, voči ktorému sa protistrana môže odvolať, rozhodnutie súdu je pozitívnym signálom pre všetkých, ktorí majú pochybnosti o tom, či má zmysel sa v podobných situáciách ozvať.

    Similar articles