Minulý týždeň vláda predložila do parlamentu návrh na zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov bez toho, aby tomu predchádzala odborná a vecná diskusia. Návrh obsahuje viacero ustanovení s rozsiahlymi škodlivými dôsledkami pre agendu oznamovania nezákonných činností. Tieto neodborné zásahy do aktuálne platnej legislatívy v praxi prinesú obrovskú právnu neistotu a marenie vyšetrovania závažných trestných činov.
Hneď po predložení návrhu na rokovanie vlády sme upozornili, že navrhovaná spätná revízia už udelených statusov chránených oznamovateľov je problematická z hľadiska zásady zákazu retroaktivity a vystavuje doterajších oznamovateľov obrovskej právnej neistote. Neskôr rovnakú obavu vyjadril aj generálny prokurátor SR.
Zmena definície kvalifikovaného oznámenia
Po detailnom preštudovaní vládneho materiálu Úrad na ochranu oznamovateľov identifikoval množstvo sporných ustanovení. Napríklad na zmenu definície kvalifikovaného oznámenia. „Po novom by ním malo byť len také oznámenie, ktoré je nevyhnutné na objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti alebo nevyhnutné k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa. Táto podmienka nevyhnutnosti je však vo väčšine prípadov nesplniteľná,“ hovorí predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová.
Keďže danú podmienku nevyhnutnosti nebude objektívne možné vyhodnotiť, v praxi bude dochádzať k subjektívnym a nepreskúmateľným rozhodnutiam vo vzťahu k žiadosti o poskytnutie ochrany. „Takáto neistota pre oznamovateľa, ktorý sa nachádza v zraniteľnej pozícii a dobrovoľne vystupuje v prospech verejného záujmu, bude mať vo výsledku odrádzajúci účinok pre oznamovanie v budúcnosti,“ dodáva Z. Dlugošová.
Prezradenie obsahu oznámenia
Ďalšia chystaná zmena prinesie povinnosť pri udelení tzv. statusu chráneného oznamovateľa uvádzať aj dôvody jej poskytnutia, čo je v príkrom rozpore s účelom a podstatou preventívnej ochrany. Navyše, priamo zákonom sa tým vytvára priestor pre marenie vyšetrovania. Obsahom trestných oznámení alebo svedeckých výpovedí je totiž podozrenie z trestnej činnosti právnickej alebo fyzickej osoby alebo zamestnancov či spolupracovníkov samotného zamestnávateľa, ktorí môžu byť potenciálnym trestným alebo správnym konaním priamo dotknutí.
Zaviesť sa má aj akýsi hybridný spôsob správneho konania, v ktorom by mohol zamestnávateľ žiadať o preskúmanie poskytnutia ochrany. Podľa predkladateľa návrhu sa tým má zabrániť zásahom do práv zamestnávateľa. K tým však v praxi nedochádza, čo dokumentujú aj dáta ÚOO. Z celkového množstva udelených statusov bolo doteraz len 25 % takých, kedy zamestnávateľ musel žiadať úrad o súhlas, pretože oznamovateľ s pracovnoprávnym úkonom nesúhlasil. Zároveň, len v 10 % z celkového množstva ochrán udelených od septembra 2021 úrad neudelil súhlas s pracovnoprávnym úkonom.
„K zásahu do práv zamestnávateľa môže dôjsť až vo chvíli, keď úrad neudelí súhlas s pracovnoprávnym úkonom, o ktorý zamestnávateľa požiadal. V takom prípade už dnes platná právna úprava počíta s riadnymi opravnými prostriedkami vrátane súdnej ochrany,“ približuje predsedníčka ÚOO.
Právna neistota a ohrozenie oznamovateľov
Zavedením revízneho mechanizmu udelenia ochrany, ktorý môže žiadať zamestnávateľ, sa oznamovatelia v budúcnosti dostanú do priameho ohrozenia, a to bez garancie ochrany zo strany štátu. Kým podľa pôvodnej právnej úpravy oznamovateľ dostal informáciu od príslušnej prokuratúry alebo správneho orgánu, či v jeho prípade ochrana môže byť udelená, podľa navrhovanej zmeny si už ochranou nemôže byť istý. Navyše, pri oznámení odhalí svoju identitu a vzápätí mu ochrana môže byť generálnou prokuratúrou zrušená.
Deklarovaným cieľom novely je zachovať pôvodný zmysel ustanovení vládnych zákonov, ktoré prijala vláda pána Roberta Fica a pána Petra Pellegriniho v rokoch 2014 a 2019. “Navrhovanými zmenami sa však zásadne mení pôvodný charakter ochranného opatrenia. Do budúcnosti ohrozuje samotné vyšetrovanie a pre oznamovateľom predstavuje – vzhľadom na neistotu výsledku a zapojenie zamestnávateľa – hrozbu a nie pomoc,” dodáva Z. Dlugošová.
Vyňatie policajtov spod ochrany
Pri návrhu vyňať príslušníkov Policajného zboru z režimu zákona o ochrane oznamovateľov sa v dôvodovej správe vláda odvoláva na osobnú pôsobnosť smernice Európskej únie, z ktorej však nevyplýva, že sa smernica nevzťahuje na túto kategóriu pracovníkov. Je tiež potrebné poukázať na ustanovenie čl. 25 bodu 2 smernice, ktorý zakazuje zníženie úrovne ochrany, ktoré členské štáty priznávajú v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica EÚ.
Neprípustná retroaktivita predloženého návrhu
Návrh spätne ruší ochranu príslušníkom Policajného zboru, ktorú nadobudli v súlade s dovtedajšou platnou právnou úpravou. Umožňuje tiež revíziu všetkých udelených ochrán na základe zmenených pravidiel do budúcnosti. Takéto pravidlá sú v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity garantovaných Ústavou. Je neprípustné, aby nová právna úprava rušila alebo umožňovala rušiť oprávnenia získané v minulosti v individuálnych záležitostiach.
Z praktického hľadiska to znamená, že oznamovateľ, ktorý sa rozhodol oznámiť podozrenia zo závažnej trestnej činnosti a rozhodol sa tak práve vďaka platnej právnej úprave, môže prísť v dôsledku novoprijatej úpravy o akékoľvek garancie ochrany, ktoré mu boli zo strany štátu poskytnuté.
Výzva na odbornú diskusiu a stiahnutie predložené ho návrhu
Úrad opakovane upozorňuje, že charakter navrhovaných zmien nenapĺňa zákonné podmienky na zrýchlené legislatívne konanie. Agenda ochrany oznamovateľov je príliš citlivá na to, aby zmeny v tejto oblasti prebiehali bez predchádzajúcej vecnej a odbornej diskusie. Každá zásadná zmena, ktorou sa okliešťuje ochrana, prehĺbi už aj tak nízku dôveru vo verejné inštitúcie a ochotu ľudí postaviť sa na obranu verejného záujmu.
Listom sme preto vyzvali predsedu parlamentu, premiéra ako aj predsedov parlamentných poslaneckých klubov, aby zastavili neodborné zásahy v zákone o ochrane oznamovateľov. „Predložené návrhy spôsobia ohrozenie čestných oznamovateľov, ktorí idú s kožou na trh nie pre osobný prospech, ale pre ochranu verejného záujmu. Zmeny zákona by sa mali prijímať po poctivej odbornej diskusii a úrad je pripravený a ochotný prispieť do takejto debaty a zdieľať svoje návrhy na potrebné zmeny zákona,“ dodáva Z. Dlugošová.