Vplyv socio-ekonomických faktorov na vnímanie whistleblowingu na Slovensku

Martin Kovanič a Ľudmila Chovancová

Autonómia organizácií, ktorá umožňuje pôsobenie mimo centralizovaného rozhodovania a politických vplyvov, je dôležitou podmienkou pre riadne fungovanie demokracie. Zároveň však so sebou prináša aj potenciálne riziko vytvárania internej kultúry a noriem, v rámci ktorých môže dochádzať k normalizácii problematického správania. Z toho dôvodu v demokratických spoločnostiach existuje určitá dilema autonómie, ktorá naznačuje, že organizácie musia zostať otvorené určitému vonkajšiemu dohľadu.

Za týmto účelom funguje politika zverejňovania, ktorá vychádza z predpokladu, že občania majú v niektorých ohľadoch právo vedieť, čo sa odohráva vo vnútri štátnych inštitúcií, ale aj súkromných korporácií a firiem. Tento posun smerom ku kultúre transparentnosti so sebou priniesol nástup aktérov, ktoré to monitorujú – od štátnych orgánov, občianskej spoločnosti, think-tankov až po investigatívnych novinárov. Tradiční aktéri však v rámci politiky zverejňovania k organizáciám pristupujú smerom zvonku a niektoré pochybenia sú tak  ťažko identifikovateľné. Na ich odhalenie je potrebný iný typ aktérov – whistlebloweri.

Whistleblower je pro-demokratický aktér.

Whistlebloweri (alebo oznamovatelia korupcie a pochybení) majú unikátnu pozíciu v tom, že sa nachádzajú vo vnútri organizácií a majú prístup k informáciám, ktoré nie sú dostupné iným. S tradičnými aktérmi ich však spája, že konajú vo verejnom záujme. Sú teda motivovaní morálnym postojom a snahou o kolektívne dobro, nie osobnými záujmami. Oznamovaním nekalých praktík preto prespievajú k udržiavaniu demokratických hodnôt akými sú transparentnosť a zúčtovateľnosť.

Akým spôsobom je whistleblower vnímaný na Slovensku?

Cieľ tohto komentára je zodpovedať otázku, akým spôsobom sú na Slovensku vnímaní whistlebloweri a ktoré individuálne faktory majú vplyv na toto vnímanie. Tu prezentované výstupy sú súčasťou širšieho balíka aktivít realizovaných na Úrade na ochranu oznamovateľov, ktorých cieľom je lepšie pochopenie fungovania whistleblowingu a jeho vnímania na Slovensku. Pred tým, ako sa dostaneme k samotnej analýze, predstavíme pojem whistleblowing a v krátkosti sa budeme venovať aj faktorom, ktoré vnímanie whistleblowingu ovplyvňujú. Následne predstavíme výsledky štatistickej analýzy.