§ 22 ods. 5

zákona č. 54/2019 Z. z.

o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

 

Oznámenie možno urobiť:

Elektronicky – oznamovatelia.sk/chcem-oznamit
Poštou/osobne na adrese – Námestie slobody 29, 811 06 Bratislava

 

Kontaktné údaje úradu na účel poskytnutia poradenstva:

Telefonická linka: 0800 221 213
Námestie slobody 29, 811 06 Bratislava
e-mail: [email protected]

 

Prijatie a evidencia oznámenia

Všetky prijaté oznámenia sú registrované v registratúrnom systéme, ku ktorému majú prístup výlučne osoby, ktoré sa podieľajú na ich prijatí a preverení. Následne sú oznámenia evidované v osobitnej evidencii s dôrazom na ochranu identity oznamovateľa a dodržiavanie mlčanlivosti v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov. Prístup k evidencii oznámení majú rovnako výlučne osoby, ktoré sa podieľajú na prijatí a preverení týchto oznámení. Po doručení oznámenia je oznamovateľ notifikovaný o jeho prijatí do 7 dní. V prípade doručenia oznámenia prostredníctvom online formulára je oznamovateľ notifikovaný automaticky.

 

Preverovanie oznámenia

Osoby, ktoré sa podieľajú na preverení oznámení majú právnické vzdelanie. Právnici po zaevidovaní oznámenia komunikujú s oznamovateľom a počas celého procesu preverovania dbajú na dodržiavanie mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa, dotknutých osôb a o zistených skutočnostiach. V prípade, ak je oznámenie potrebné doplniť o ďalšie informácie alebo dôkazy, právnik bezodkladne kontaktuje oznamovateľa so žiadosťou o doplnenie. V prípade, ak oznamovateľ dlhodobo nekomunikuje a právnikovi chýbajú podstatné informácie k prevereniu oznámenia, preverovanie ukončí.

 

Právnik vždy preverí, či podanie možno považovať za oznámenie o protispoločenskej činnosti. Ak nejde o oznámenie podľa zákona o ochrane oznamovateľov alebo sú iné dôvody na odmietnutie, právnik informuje oznamovateľa o dôvodoch a prípadne mu navrhne iný alternatívny spôsob riešenia jeho oznámenia na príslušných štátnych inštitúciách.

 

V prípade relevantného oznámenia právnik navrhne právne kroky, ktorými je možné čo najskôr dosiahnuť nápravu alebo riešenie.

 

Medzi najčastejšie právne kroky patrí:

• Postúpenie oznámenia alebo vypracovanie trestného oznámenia a doručenie na ďalšie trestné konanie príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, ako je napríklad prokuratúra.
• Postúpenie oznámenia alebo vypracovanie podnetu a doručenie na ďalšie správne konanie príslušnému správnemu orgánu, ako je napríklad: Úrad pre verejné obstarávanie, Národný inšpektorát práce, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Úrad verejného zdravotníctva SR, Protimonopolný úrad SR, Najvyšší kontrolný úrad SR a podobne.
• Navigovanie oznamovateľa na vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti u svojho zamestnávateľa v prípade, ak sa oznamovaná nezákonná činnosť má diať práve u zamestnávateľa a nie je dôvod na iný postup.
• Začatie kontroly na porušenie povinnosti v oblasti vnútorného systému preverovania oznámení.
• Začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinností v oblasti vnútorného systému preverovania oznámení.
• Začatie konania o priestupku, napríklad v prípade, ak niekto postihne oznamovateľa v súvislosti s urobením oznámenia alebo poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo dotknutej osoby.

 

Ochrana identity oznamovateľa a informovanie oznamovateľa

V prípade postúpenia oznámenia, ako aj ostatných právnych krokov, právnik zabezpečí ochranu identity oznamovateľa v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov. Na postúpenie oznámenia si právnik vyžiada súhlas od oznamovateľa a v prípade, ak oznamovateľ nemá záujem o postúpenie oznámenia s jeho identifikačnými údajmi, právnik postúpi oznámenie v anonymizovanej forme.
Úrad v prípade potreby priebežne informuje oznamovateľa o stave konania a poskytuje oznamovateľovi poradenstvo. Ak príslušný orgán na preverenie oznámenia doručí úradu výsledok prešetrenia oznámenia, právnik obratom o prešetrení informuje oznamovateľa.

 

Postupy na ochranu oznamovateľa

Status chráneného oznamovateľa

Oznamovatelia môžu pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti požiadať prokurátora alebo správny orgán, ktorý je príslušný oznámenie prešetriť, o tzv. status chráneného oznamovateľa. Ide napríklad o oznámenie trestných činov verejných činiteľov, podvod, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo sprenevera.

 

V prípade správnych deliktov ide napríklad o zanedbanie povinnosti v oblasti životného prostredia, porušenie povinnosti v oblasti verejného obstarávania alebo nezákonná manipulácia s humánnymi liekmi.

 

V prípade, ak prokurátor alebo správny orgán poskytne oznamovateľovi status chráneného oznamovateľa, v praxi to znamená, že zamestnávateľ nemôže urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon voči oznamovateľovi, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez súhlasu úradu. Najčastejšie ide o udelenie súhlasu úradu s výpoveďou. Súhlas s pracovnoprávnym úkonom pritom predstavuje najvyšší stupeň možnej ochrany oznamovateľa, pretože má charakter preventívnej ochrany do budúcnosti.

 

Status chráneného oznamovateľa zaniká:

a) doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany úradu,
b) skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
c) uplynutím troch rokov od skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu,
d) odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s urobením kvalifikovaného oznámenia, alebo
e) doručením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu, zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že kvalifikované oznámenie nie je konaním v dobrej viere.

 

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu

Zákon o ochrane oznamovateľov poskytuje oznamovateľom aj možnosť požiadať úrad o tzv. následnú ochranu, ktorá spočíva v pozastavení účinnosti už vykonaného pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči oznamovateľovi. Môže ísť najmä o výpoveď, pričom úrad pri posúdení tejto žiadosti skúma, či zamestnávateľ dal oznamovateľovi výpoveď z dôvodu podania oznámenia, inak povedané, vykonal odvetu voči oznamovateľovi.

Oznamovateľ musí podať žiadosť v lehote do 15 dní odo dňa, keď sa o takomto pracovnoprávnom úkone dozvedel. Rozdiel od udelenia tzv. statusu chráneného oznamovateľa spočíva aj v tom, že žiadosť o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná na oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane oznamovateľov, ale môže ísť napríklad aj o oznámenie doručené zodpovednej osobe zamestnávateľa v rámci vnútorného systému prijímania a preverovania oznámení (§ 10 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov). Ak úrad pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, oznamovateľ môže do 30 dní zákonnosť takéhoto úkonu namietať na súde (§12). Oznamovateľ má zároveň možnosť požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci Centrum právnej pomoci. V týchto prípadoch má oznamovateľ nárok na právnu pomoc aj keď nespĺňa kritérium materiálnej núdze.

 

Kto je podľa zákona oznamovateľom

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a teda úradu, prokuratúre alebo správnemu orgánu príslušnému na konanie o správnom delikte alebo zamestnávateľovi;

 

 

Oznamovateľom je aj ten, kto v dobrej viere, teda ten, kto je presvedčený o pravdivosti svojich zistení:

 

1. urobí oznámenie a koho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa skončil, ak sa dozvedel informácie o protispoločenskej činnosti počas tohto pracovnoprávneho vzťahu alebo aj iného vzťahu ako je napríklad dobrovoľnícka činnosť, stáž, činnosť SZČO na základe zmluvy a pod.,

2. urobí oznámenie a jeho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol, ak sa dozvedel informácie o protispoločenskej činnosti počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov,

3. urobil oznámenie anonymne a jeho totožnosť bola odhalená,

4. zverejnil informácie o protispoločenskej činnosti, ktoré sa dozvedel počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov a jeho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol alebo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu alebo po skončení pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu.

 

 

Oznamovateľ si však môže uplatňovať ochranu, len ak informácie zverejní z dôvodu, že:

 

4a. urobil oznámenie prostredníctvom vnútorného systému preverovania oznámení a nebol oboznámený s výsledkom preverenia oznámenia alebo neboli prijaté vhodné opatrenia a následne urobil takéto oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebola v primeranej lehote oboznámená so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,

4b. urobil oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebol v primeranej lehote oboznámený so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,

4c. je dôvodná obava, že protispoločenská činnosť môže predstavovať bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, alebo

4d. je dôvodná obava, že v prípade urobenia oznámenia orgánu príslušnému na prijatie oznámenia by jej hrozil postih alebo vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu hrozí, že orgány na prijatie oznámenia nezabezpečia nestranné a nezávislé preverenie skutočností uvedených v oznámení. Ide teda o prípady, kde je zjavný konflikt záujmov a nie je rozumný predpoklad, že by to inštitúcia vyriešila objektívne a nestranne.

 

Na koho sa ochrana ešte môže vzťahovať

Ochrany sa môžu domáhať aj na iné osoby, ak čelia odvetám v súvislosti podaním oznámenia, ktoré podal niekto iný. Môže ísť o:

a) blízku osobu oznamovateľa,

b) fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť,

c) fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá ovláda právnickú osobu, v ktorej má oznamovateľ účasť alebo v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby,

d) osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením, a

e) zodpovednú osobu alebo osobu, ktorá sa podieľa na plnení úloh zodpovednej osoby.

Odvetou môže byť napríklad výpoveď, pozastavenie činnosti, disciplinárne opatrenie, zmena miesta výkonu práce, nátlak, zastrašovanie, nepredĺženie zmluvy na dobu určitú, predčasné ukončenie zmluvy, apod.

Ak sú tieto osoby presvedčené, že napr. výpoveď alebo iný pracovnoprávny úkon, ktorý voči nim vykonal zamestnávateľ, je postihom za podané oznámenie (a oni sú príbuzní oznamovateľa alebo oznamovateľovi poskytli pomoc) môžu zároveň požiadať úrad o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu. (viď časť „Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu“). Môžu sa tiež obrátiť na súd a žiadať nápravu alebo náhradu nemajetkovej ujmy.

Oznamovateľ alebo tieto vyššie uvedené osoby tiež môžu požiadať úrad o začatie konania o priestupku alebo konania o uložení pokuty voči zamestnávateľovi.

Sankcie

Okrem vyššie uvedenej ochrany oznamovateľa (a ďalších osôb) spočíva ochrana oznamovateľa aj v možnosti úradu uložiť pokutu tomu, kto:

a) hrozí postihom, pokúsi sa o postih alebo postihne oznamovateľa v súvislosti s urobením alebo zverejnením oznámenia,

b) poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť o totožnosti oznamovateľa alebo o totožnosti dotknutej osoby alebo

c) ak sa pokúsi zabrániť alebo bráni urobeniu alebo zverejneniu oznámenia, a to v prípade preukázania viny. V prípade, ak sa preukáže vina páchateľa ide o spáchanie priestupku v zmysle § 18 zákona o ochrane oznamovateľov.

Úrad na ochranu oznamovateľov tiež môže uložiť pokutu tomu zamestnávateľovi, ktorý urobí voči oznamovateľovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, ak sa súhlas vyžaduje alebo ak hrozí postihom odvetným opatrením alebo sa pokúsi o postih odvetným opatrením voči oznamovateľovi alebo ďalším osobám (viď časť „Na koho sa ochrana ešte môže vzťahovať“) .

Informácie o spracúvaní osobných údajov podľa osobitného predpisu.