Stanovisko Úradu na ochranu oznamovateľov k medializovaným kauzám

    Ministerstvo vnútra SR sa malo obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov predtým, ako pozbavilo výkonu štátnej služby príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí majú tzv. status chráneného oznamovateľa. Táto povinnosť mu vyplýva zo zákona o ochrane oznamovateľov, podľa ktorého musí zamestnávateľ vopred požiadať úrad o súhlas, ak plánuje vykonať pracovnoprávny úkon voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas.

    Neplatí to v situáciách, ak ide o úkon, ktorým sa priznáva nárok alebo, ak je daný úkon viazaný na okolnosti, ktoré nezávisia od posúdenia zamestnávateľa.

    Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby z dôvodu vzneseného obvinenia príslušníkovi Policajného zboru do tejto kategórie nepatrí. Ministerstvo vnútra postavilo mimo služby niekoľkých príslušníkov NAKA – s odvolaním sa, že je to v dôležitom záujme štátnej služby - na základe vlastného posúdenia. V takom prípade zákon o ochrane oznamovateľov vyžaduje predchádzajúci súhlas úradu s pracovnoprávnym úkonom. 

    Verejní funkcionári a status chráneného oznamovateľa

    Pri verejných funkcionároch je dôležitá otázka štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru. V prípade niektorých funkcionárov Policajného zboru, ktorí sú v služobnom pomere podľa zákona o Policajnom zbore, alebo generálneho riaditeľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorý je štátnym zamestnancom, preto rovnako platí, že zamestnávateľ musí mať vopred súhlas úradu na pracovnoprávny úkon, s ktorým chránený oznamovateľ nesúhlasí. „Iná situácia by bola v prípade funkcionárov, ktorí sú napríklad členmi vlády, volení poslanci, starostovia, či sudcovia, ktorí nie sú v takomto pomere a ich funkcia vyplýva priamo z Ústavy SR,“ vysvetľuje predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová. 

    Zároveň zdôrazňuje, že prípadná nejasnosť platnej právnej úpravy nikdy nemôže byť na ujmu žiadnemu oznamovateľovi a osobitne nie tým, ktorým už status chráneného oznamovateľa prokurátor udelil.
    Status chráneného oznamovateľa neznamená „zabetónovanie“

    Status chráneného oznamovateľa neznamená „zabetónovanie“ vo funkcii alebo pracovisku ako to bolo niektorými prezentované. Zákon ukladá zamestnávateľovi, aby preventívne preukázal Úradu na ochranu oznamovateľov, že prepustenie alebo preloženie nie je odvetou a nesúvisí s oznámením. „Úrad doteraz v mnohých prípadoch súhlas udelil a k výpovedi došlo napriek statusu chráneného oznamovateľa,” dodáva Z. Dlugošová.

    Ochrana oznamovateľov je pre Slovensko stále nová agenda. Aj preto apelujeme na zamestnávateľov, aby sa vždy radšej obrátili na úrad, ktorý má expertízu v danej oblasti, ako majú postupovať, skôr, ako voči chránenému oznamovateľovi vykonajú radikálne kroky. „Považujeme  za potrebné,  aby zamestnávatelia v týchto veciach s úradom aktívne komunikovali, a to aj keď si nie sú istí pri výklade zákona. V opačnom prípade sa vystavujú riziku sankcií a hlavne odrádzajú čestných ľudí od oznamovania,“ hovorí Z. Dlugošová.

    V prípade čelných predstaviteľov štátu tým navyše dávajú  škodlivý signál ostatným zamestnávateľom, že nemusia dodržiavať zákony.
    Je dôležité, aby každý štátny orgán budoval dôveru vo fungovanie právneho štátu a vytváral predpoklady na bezpečné upozorňovanie na nekalé praktiky bez rizika odvety a zastrašovania.

    Podobné články