Je oznamovateľom osoba, ktorá informácie o porušení zákona zverejní v médiách?
Zamestnanec firmy, ktorá sa zaoberá predajom nábytku, zistil, že ich zákazníci sú dlhodobo klamaní. S vidinou vyššieho zisku im totiž predávajú nábytok z drevotriesky, pričom ale navonok deklarujú, že je vyrobený z trvácneho a kvalitného masívu. Svojho nadriadeného na to už niekoľkokrát upozorňoval, ale nič sa nezmenilo. Televízna redaktorka tému spracovala do reportáže a zamestnanec bol v nasledujúci deň z práce prepustený.
Čo myslíte, ide o oznamovateľa a môže tento zamestnanec využívať ochranu, ktorá oznamovateľom podľa zákona prináleží?
Sú prípady, keď zamestnancom neostáva nič iné, než zverejniť informácie o porušení zákona zistenom pri ich práci v médiách alebo na sociálnych sieťach. Zákon však upravuje podmienky, za ktorých možno takéto osoby považovať za oznamovateľov a ktoré tým pádom majú nárok na ochranu a služby nášho úradu.
Postavenie oznamovateľa môžu získať v prípade, ak sú dôvodné obavy, že ide o bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, alebo ak by bez pozornosti verejnosti nebolo zabezpečené nestranné a nezávislé preverenie oznámenia. Je to možné tiež v prípade, ak existujú konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú strach oznamovateľa z prípadnej odvety pri podaní oznámenia štandardnou cestou.
Oznamovateľ tiež môže svoje zistenia zverejniť v médiách, ak to najskôr oznámil:
- interne, u svoj zamestnávateľa, ale nebolo to preverené, prípadne nebol v primeranej lehote oboznámený so stavom či výsledkom preverovania a oznamovateľ sa následne obrátil s oznámením aj na externý orgán (ÚOO / prokuratúru / správny orgán) a ani ten ho v primeranej lehote neoboznámil so stavom / výsledkom preverenia oznámenia
- externe, napr. na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ale nebol v primeranej lehote oboznámený so stavom alebo s výsledkom preverenia.
Keďže sa zamestnanec v našom ilustračnom prípade neobrátil na žiaden externý orgán, ale išiel rovno do médií, a zároveň v tomto prípade nejde o bezprostredné ohrozenie verejného záujmu, nemal by zamestnanec nárok na ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov.
Úrad by však mohol zamestnávateľovi uložiť pokutu, za to, že sa riadne nezaoberal oznámením od svojho zamestnanca.
