Právnici, compliance manažéri, zodpovedné osoby – pre vás a pre všetkých, ktorí sa o oznamovaní chcú dozvedieť niečo viac a hlbšie aj z právnej stránky, začíname s novou rubrikou s názvom Whistleblowing (s)právne. Pripravujeme ju v spolupráci s našim právnym odborom.
Príspevky zverejňujeme na našom LinkedIn profile a nájdete ich aj tu, na našom blogu.
Prvý príspevok sa venuje špecifickým prípadom, pri ktorých môže byť náročnejšie vyhodnotiť, či môže byť osoba v konkrétnej situácii považovaná za oznamovateľa.
Môže byť oznamovateľom aj pracovník firmy, ktorý vykonáva prácu prevažne formou home office, ak oznámi protispoločenskú činnosť zistenú v súvislosti s jeho prácou, ktorá prebieha na inej lokalite?
Áno. Pri posudzovaní statusu oznamovateľa totiž na mieste výkonu práce nezáleží, rovnako, ako ani na mieste, kde má k nekalým praktikám dochádzať.
Zmení sa situácia, ak tento pracovník nevykonáva závislú činnosť na základe klasickej pracovnej zmluvy?
Pokiaľ ide o pracovníka na základe niektorej z dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, môžeme ho považovať za oznamovateľa, a takisto aj spolupracujúceho živnostníka (samostatne zárobkovo činnú osobu), ktorý vykonáva prácu pre danú spoločnosť na základe inej občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej zmluvy. Postavenie oznamovateľa získavajú aj študenti vykonávajúci odbornú prax, absolventskú prax, a v neposlednom rade aj kolegovia na aktivačnej činnosti a dobrovoľníci.
Je na tom rovnako aj top manažment spoločnosti?
Pravdaže. Fyzické osoby, ktoré majú účasť v právnickej osobe (akcionári, spoločníci a komanditisti), vykonávajú v nej správu alebo ju riadia, resp. sú členmi jej orgánov (napr. ako konatelia, prokuristi, či členovia dozornej rady), sa môžu stať oznamovateľmi, ak v dobrej viere uviedli skutočnosti týkajúce sa protispoločenskej činnosti, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s ich postavením v danej spoločnosti.
Môže sa stať oznamovateľom osoba, ktorá už pre zamestnávateľa nepracuje?
Áno, oznamovateľmi sa môžu stať aj bývalí zamestnanci, ktorých pracovný alebo obdobný pomer už zanikol, avšak ešte počas jeho trvania získali vedomosti o nezákonných činnostiach, ktoré v dobrej viere oznámili až neskôr, po odchode z danej spoločnosti.
Môže byť oznamovateľom osoba, ktorá bola v inštitúcii iba na pracovnom pohovore?
V podobnej situácii sú aj uchádzači o pracovnú pozíciu, ktorých pracovný alebo obdobný vzťah so zamestnávateľom ešte nevznikol, ale v rámci výberového konania či predzmluvných vzťahov zistia, že na pôde ich potenciálneho zamestnávateľa dochádza k nezákonnej činnosti.
V prípade bývalých zamestnancov aj uchádzačov o prácu, ak takéto skutky v dobrej viere oznámia príslušnému orgánu, môžu získať postavenie oznamovateľa a využívať poradenstvo a sprevádzanie nášho úradu. Realizácia preventívnej alebo následnej ochrany (§7 a §12 zákona č. 54/2019 Z. z.) je však v takomto prípade otázna, keďže tá je využiteľná najmä voči bežným zamestnancom.
Pacientka si všimne lekárovo korupčné správanie a nechce to nechať len tak. Bude považovaná za oznamovateľku?
Nie, pretože o závažnej nezákonnej činnosti sa nedozvedela v súvislosti s výkonom svojej práce. Ak by takéto oznámenie urobila zdravotná sestra, ktorá v ambulancii pre dotyčného lekára pracuje, mohla by požívať práva oznamovateľa podľa zákona o ochrane oznamovateľov.
Študent zistí, že prijímacie skúšky boli manipulované. Je oznamovateľom? A čo v prípade, ak v škole vykonáva odbornú prax?
Dvojaké postavenie môže mať pri oznamovaní študent, ktorý nájde na akademickej pôde dokumenty, ktoré naznačujú manipulácie pri prijímacích skúškach. Ak tento študent urobí oznámenie a má pritom čisto iba postavenie študenta školy, nezíska status oznamovateľa podľa zákona č. 54/2024 Z. z. Ak však tento študent v danej škole vykonáva odbornú prax, alebo má ku škole iný obdobný pracovnoprávny vzťah, v súvislosti s ktorým nadobudol podozrenie o nezákonnej činnosti, mohol by sa stať oznamovateľom.
