Takmer polovica slovenských podnikov (44 %) nemá zavedené vnútorné systémy oznamovania nekalých praktík na pracovisku. A aj tam, kde ich majú, sa zdajú byť nefunkčné. Vyplýva to z prieskumu medzi 301 firmami s 50 a viac zamestnancami, ktorý Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) realizoval spolu s agentúrou Median SK.

Podľa neho len 4 % podnikov dostalo v roku 2021 nejaké oznámenie o nezákonnej činnosti. To môže indikovať, že zamestnanci buď nevedia o tom, že môžu svojmu zamestnávateľovi oznámiť korupciu, podvody či iné protizákonné aktivity, alebo nedôverujú internému systému preverovania oznámení. Výsledkom je málo rozvinutá kultúra nemlčania a následného riešenia nekalých praktík v slovenských podnikoch.

Je to príležitosť

Už od roku 2015 majú spoločnosti, ktoré majú nad 50 zamestnancov, zákonnú povinnosť mať nastavené vnútorné mechanizmy na prijímanie a preverovanie oznámení. Z prieskumu vyplýva, že ju nespĺňajú najmä menšie a stredné podniky. Pritom samotné firmy môžu z vnútorných systémov oznamovania benefitovať.

„Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že práve interné oznámenia odhalia viac podvodov ako vnútorný audit alebo kontrola manažmentu. Interné oznamovanie takisto pomáha organizáciám vyhnúť sa pokutám a trestným konaniam a tým aj poškodeniu reputácie. Vo firmách s funkčnými mechanizmami oznamovania sa zároveň buduje kultúra dôvery a angažovanosti zamestnancov,“ hovorí predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová.

Slováci navyše deklarujú, že sú nekalé praktiky najviac ochotní oznamovať práve svojim zamestnávateľom. V prieskume ÚOO z novembra 2022 to uviedlo až 42 % respondentov, pričom polícii bolo ochotných oznamovať len okolo 30 % a prokuratúre 20 % opýtaných.

Úrad podáva pomocnú ruku

Ukazuje sa, že veľké firmy nad 250 zamestnancov výhody interného systému vnímajú. Až 81% z nich deklarovalo, že systémy majú zavedené. „Potvrdzujú to aj rozhovory úradu s predstaviteľmi korporácií na Slovensku,“ dodáva Dlugošová.

Graf č.1: Vnútorné systémy oznamovania v slovenských podnikoch